Srdcovo-cievna sústava

Krvný obeh zabezpečuje zásobovanie všetkých častí tela krvou. Tvoria ho:

1. srdce (cor, cardium) – centrálny orgán obehovej sústavy
2. krvné cievy (tepny, žily, vlásočnice) – periférny systém rúrok

Srdce link

Srdce (cor, cardium) je uložené v medzipľúcii (mediastinum). Leží na stredovej línii tela, väčšou časťou vľavo. Váži asi 340 g u mužov a o niečo menej u žien. Jeho dĺžka od bázy k hrotu je asi 14 cm.

Srdce je dutý sval tvorený osobitnou priečne pruhovanou svalovinou – myokard. Vnútornú výstelku srdca tvorí endokard. Je to tenká blana, z ktorej sú tvorené aj chlopne medzi predsieňami a komorami. Vonkajší povrch srdca pokrýva väzivo epikard. Celé srdce je uložené v blanitom vaku – osrdcovník (perikard). Medzi epikardom a perikardom je malé množstvo tekutiny.

Srdce má štyri dutiny. Pozdĺžnou predsieňovou a komorovou priehradkou je rozdelené na pravé a ľavé srdce. V každej časti sa nachádza predsieň (atrium) a komora (ventriculum). Srdce, resp. jeho oddiely sa neustále rytmicky zmršťujú – systola, a ochabujú – diastola, pričom sa tento proces opakuje v tzv. srdcovom cykle. Pri činnosti srdca vznikajú elektrické reakcie, ktoré je možné merať a zobraziť pomocou elektrokardiografu (EKG).

Predsiene a komory srdca sú od seba oddelené chlopňami, ktoré zabraňujú spätnému prúdeniu krvi. Medzi pravou predsieňou (PP) a komorou (PK) je trojcípa (trikuspidálna) chlopňa, medzi ľavou predsieňou (ĽP) a komorou (ĽK) je dvojcípa (mitrálna) chlopňa. Chlopne fungujú ako jednosmerné ventily. Pri systole predsiení sa ich cípy spoja a zabránia spätnému nasatiu krvi do predsiení. Na hranici oboch komôr a ich príslušných tepien sa nachádzajú polmesiačikovité chlopne.

Prevodový systém srdca link

Podnety ku kontrakcii myokardu vznikajú nezávisle od nervovej sústavy vo zvláštnom vodivom tkanive, ktoré tvorí prevodový systém srdca. Nervová sústava pomocou vegetatívnych nervov (sympatikus a parasympatikus) len upravuje frekvenciu kontrakcií. Toto tkanivo sa stavbou podobá svalovému tkanivu a funkčne nervovému tkanivu. Svojím metabolizmom má schopnosť vyvolávať tvorbu elektrických vzruchov spôsobujúcich kontrakciu. Srdcová svalovina sa od kostrového svalstva odlišuje tým, že na prahový podnet vždy reaguje maximálnou kontrakciou.

Prevodový systém srdca začína na začiatku pravej predsiene sínusovým uzlom. Odtiaľ prechádza svalovinu predsiene k predsieňovokomorovému uzlu, ktorý leží v prepážke medzi predsieňami. Z neho vychádza predsieňovokomorový zväzok (Hisov mostík), ktorý sa v medzikomorovej priehradke delí na pravé a ľavé ramienko. Oba ramienka smerujú k hrotu srdca a rozvetvujú sa do siete Purkyněho vláken.

V prípade, že prevodový systém srdca nefunguje správne, môže dôjsť v ľubovoľnom čase ku krátkej zástave srdca, čo môže spôsobiť bezvedomie až smrť. V takomto prípade sa použije kardiostimulátor. Je to malé elektronické zariadenie, ktoré sa umiestni na telo a katódou sa pripevní na srdce k sínusovému uzlu. Funguje tak, že v prípade krátkodobého "výpadku" sínusového uzla, vyšle elektrický signál, ktorý odštartuje srdcovú kontrakciu. Inteligentné kardiostimulátory sa aktivujú len vtedy, keď sínusový uzol prestane fungovať, a vypnú sa automaticky, keď zasa "naskočí".

Srdcový cyklus link

Ľudské srdce udrie za deň asi 100 000 krát. V každom cykle sa strieda fáza kontrakcie (systola) s fázou relaxácie (diastola):

1. Srdcový cyklus začína krátkym obdobím pokoja (diastáza), kedy sú všetky oddiely vo fáze diastoly a srdce sa plní krvou.
2. Nasleduje systola oboch predsiení súčasne, čím sa krv dostane cez atrioventrikulárne chlopne do príslušných komôr, ktoré sú stále vo fáze diastoly. Systola predsiení je iniciovaná sínusovým uzlom.
3. Systolou komôr je krv cez polmesiačikovité chlopne vypudená do tela. Súčasne so systolou komôr sú obe predsiene v diastole. Medzi systolou predsiení a komôr je pauza asi 0,1 sekundy,

Minútový objem link

Za minútu prečerpá srdce asi 5 l krvi, čo sa označuje ako minútový srdcový objem. Toto množstvo krvi sa môže podľa potrieb organizmu značne zvýšiť. Zvýšenie môže nastať jednak zrýchlením srdcovej činnosti, jednak zosilnením sťahov a zvýšením objemu krvi prečerpávaného jednou systolou.

Najsilnejším podnetom, ktorý zvyšuje minútový srdcový objem, je svalová práca. Pri nej stúpajú nároky na prekrvenie, na prívod kyslíka a živín. Pri veľmi náročných špičkových telesných výkonoch sa môže zvýšiť minútový objem až na 30, príp. 40 l. Trénovaným ľuďom sa minútový objem zvyšuje najmä zosilnením srdcovej činnosti, čo je hospodárnejšie, u netrénovaných jej zrýchlením. Minútový objem sa o niečo zvyšuje aj napr. po požití potravy, v teple a pod.

Krvný tlak link

Srdce každou systolou vháňa vo veľmi krátkom čase do veľkých tepien určitý objem krvi. Vzhľadom na odpor, ktorý kladú úzke tepny a tepničky, nestačí celé množstvo krvi odtiecť okamžite do žíl a pružné steny veľkých tepien sa napnú. Tento tlak na steny, ktorý spôsobuje ich pružné napätie, sa nazýva tlak krvi.

Ako tlak krvi označujeme u človeka tlak v ramennej tepne, ktorý meriame pomocou tlakomeru (tonometra). Normálne hodnoty zdravého dospelého človeka sú systolický tlak 14–16 kPa, diastolický 8–11 kPa, čomu zodpovedá 100–120 / 60–80 mm ortuťového (Hg) stĺpca (torrov). Horná hranica normálneho tlaku pre zdravého dospelého človeka je podľa súčasných nastavení 140/90 torrov.

Tlak krvi sa mení vplyvom mnohých činiteľov. Je to predovšetkým telesná práca a vek. Pri veľkej námahe stúpa systolický tlak. Tlak sa zvyšuje s vekom, najmä v starobe, keď sa zmenšuje pružnosť tepien a zvyšuje sa tak ich odpor. Muži majú tlak o niečo vyšší ako ženy.

Tep link

Pri každej systole sa vypudenou krvou rozšíri začiatok aorty. Tento kmit postupuje ako tzv. tepová vlna po stene aorty a prechádza aj na jej vetvy. Na povrchových tepnách môžeme tep – pulz – hmatať, najlepšie na vretennej tepne na zápästí. Pri telesnom pokoji má zdravý dospelý človek priemerne 70 tepov/min. Pri telesnej práci, v teple, pri horúčke, pri rozčúlení sa činnosť srdca, a teda aj tep zrýchľuje.

Krvné cievy link

Krvné cievy predstavujú uzavretý systém rúrok, ktorými prúdi po tele krv.

Cievy delíme podľa funkcie na 3 skupiny:

1. tepny (artérie)
2. žily (vény)
3. vlásočnice (kapiláry)

Stena tepien a žíl sa skladá z 3 vrstiev (vlásočnice sú najtenšie cievy, ktoré majú často len vnútornú vrstvu):

1. endotelová vrstva (tunica intima) – vnútorná vrstva všetkých ciev, je dokonale hladká
2. svalová vrstva (tunica media) – je tvorená kruhovito a špirálovito usporiadanou svalovinou; u tepien je mohutnejšia ako u žíl
3. vonkajší väzivový obal (tunica adventitia) – prechádzajú z tadeto nervy do hladkej svaloviny

Vnútorný priestor, v ktorom prúdi krv, sa nazýva priesvit (lumen) cievy.

Tepny link

Tepny (artérie) sú krvné cievy, ktoré vedú okysličenú krv zo srdca ku cieľovým tkanivám – výnimku tvoria pľúcne tepny (aa. pulmonales), ktoré sa vetvia z pľúcnicového kmeňa (pľúcnica, truncus pulmonalis) vychádzajúceho z PK srdca. Vedú odkysličenú krv do pľúc.

Najmohutnejšou tepnou tela je srdcovnica (aorta) vychádzajúca z ĽK srdca, ktorá vytvára oblúk (arcus aortae) doľava dozadu a otáča sa k chrbtici. Z oblúka aorty vystupujú smerom ku hlave 3 tepny:

1. ramenohlavová tepna (truncus brachiocephalicus)
2. ľavá spoločná krčnica (a. carotis communis sinistra)
3. ľavá podkľúčna tepna (a. subclavia sinistra)

Oblúk aorty pokračuje smerom nadol ako hrudníková aorta (aorta thoracica), a tá od bránice ako brušná aorta (aorta abdominalis), z ktorej vystupujú ďalšie menšie tepny.

Žily link

Žily (vény) sú krvné cievy, ktoré vedú odkysličenú krv z tkanív do srdca – aj tu tvoria výnimku pľúcne žily (vv. pulmonales), ktoré vedú z pľúc do ĽP srdca okysličenú krv. K najväčším žilám ľudského tela patria horná a dolná dutá žila (v. cava superior et inferior). Osobitnú časť žilového obehu tvorí vrátnica (portálna žila, v. portae), ktorá zbiera krv z orgánov tráviacej sústavy a vedie ju do pečene, kde sa opäť rozvetvuje na sieť vlásočníc.

Niektoré žily vytvárajú na niektorých miestach chlopne, ktoré zabraňujú spätnému toku krvi.

Vlásočnice link

Vlásočnice (kapiláry) nemajú vytvorenú svalovú ani vonkajšiu väzivovú vrstvu. Majú dôležitú úlohu pri výmene dýchacích plynov v tkanivách. Ich plocha v tele dosahuje vyše 6 000 m².

Krvný obeh link

Krvný obeh rozdeľujeme na:

• malý (pľúcny) krvný obeh

Pľúcny krvný obeh začína v PK, odkiaľ sa krv pri systole vypudí pľúcnicovým kmeňom do pľúcnych tepien a nimi do pľúc, kde sa okysličí. Na rozhraní medzi PK a pľúcnicovým kmeňom je polmesiačikovitá chlopňa, ktorá zabraňuje spätnému prúdeniu krvi do PK. Krv sa z pľúc vracia pľúcnymi žilami do ĽP.

• veľký (telový) krvný obeh

Telový krvný obeh začína v ĽK, z kade sa krv pri systole vypudí srdcovnicou (aorta) do celého tela. Aj na jej začiatku je polmesiačikovitá chlopňa. Krv sa z tela vracia hornou a dolnou dutou žilou do PP.

Súčasťou veľkého krvnému obehu je vrátnicový obeh. Svojím charakterom je to žilový obeh. Začína sieťou kapilár v nepárnych orgánoch brušnej dutiny, ktoré sa spájajú do mohutnej žily – vrátnice, tá vstupuje do pečene a opäť sa rozvetvuje na sieť vlásočníc. Takto sa dostávajú do pečene na ďalšie spracovanie živiny vstrebané do krvi z tráviacich orgánov.

Trvalá činnosť srdca vyžaduje stály a dostatočný prívod kyslíka a živín do srdcovej svaloviny a súčasne plynulé odvádzanie splodín metabolizmu. Preto má srdce vlastný krvný obeh. Sú to vencovité (koronárne) tepny, ktoré vystupujú priamo z aorty a svojimi vetvami privádzajú krv do vlásočníc, ktoré bohato pretkávajú srdcový sval.

Ak sa uzavrie koronárna tepna alebo jej vetva, vzniká srdcový infarkt. Uzavretie najčastejšie spôsobuje upchatie tepny pri arterioskleróze (zhrubnutím tepny a vznikom krvnej zrazeniny). Príslušný úsek srdcovej svaloviny prestáva byť zásobovaný kyslíkom a živinami, tkanivo odumiera a miesto sa neskôr hojí jazvou. Infarktom sa poruší srdcová činnosť. Prežitie závisí od umiestnenia ložiska infarktu, od jeho rozsahu, od veku a od celkového stavu organizmu. Nesprávna životospráva (nadváha, nedostatok pohybu, duševné vypätie, fajčenie a iné činitele) sa výrazne podieľa na vzniku infarktu.

Choroby ciev link

Najčastejšou zmenou, ktorá postihuje tepny, je artérioskleróza (gr. artéria = tepna, skleros = tvrdý). U starých ľudí je to sprievodný jav starnutia, môže však postihnúť aj osoby mladšie. Pri artérioskleróze stena tepien hrubne a tepny strácajú pružnosť (elasticitu). Okrem toho, v stredne veľkých a veľkých tepnách sa môžu hromadiť látky tukového charakteru, predovšetkým tzv. "zlý" cholesterol (LDL) a proces môže vyústiť do chorobného zúženia lumenu tepny – tzv. aterosklerózy. Ateroskleróza je tak typom artériosklerózy, kde zhrubnutie steny tepny a následná strata elasticity je spôsobená ukladaním tukových látok v lumene cievy, čo spôsobuje jej postupné upchávanie. Často sa tieto pojmy berú ako synonymá, ale je dobré medzi nimi rozlišovať. Zúžením lumenu tepny klesá prietok krvi postihnutou oblasťou a znižuje sa tak aj zásobenie kyslíkom a živinami. Z toho vyplývajú poruchy činnosti príslušného tkaniva alebo orgánu (napr. mozgu). Zdravý spôsob života, striedma strava bohatá na ovocie a zeleninu, telesný pohyb a šport sú najlepšou prevenciou pred artériosklerózou. Riziko vzniku artériosklerózy zvyšujú faktory, ako vysoký krvný tlak, obezita, fajčenie, ochorenie na cukrovku a dedičná predispozícia.

Častým ochorením žíl (10% obyvateľstva nad 18 rokov) sú kŕčové žily (varixy). Sú to vakovité rozšírenia povrchových žíl na dolných končatinách. Príčinou je menejcennosť žilových stien. Vznik varixov podporuje všetko, čo zvyšuje tlak v žilách dolných končatín, zamestnanie v stoji, gravidita a pod. Na mieste kŕčovej žily môže vzniknúť krvná zrazenina a upchanie žily, jej zápal alebo pre poruchu výživy kože vred predkolenia.

Angina pectoris. Postupné zužovanie niektorej koronárnej tepny vedie k tomu, že prísun okysličenej krvi k určitej oblasti srdcového svalu je síce dostatočný v pokoji, ale pri veľkej námahe už nepostačuje. To sa prejaví zníženým výkonom srdcového svalu a subjektívne vznikom tlakovej, zvieravej a pálčivej bolesti, ktorá po prerušení námahy rýchlo ustúpi.

Cyanózou nazývame modravé sfarbenie pier, niekedy i špičky nosa a posledných článkov prstov, predovšetkým nechtov a nechtových lôžok. Vzniká tým, že sa krv nedostatočne okysličí pri prietoku pľúcami alebo sa v srdci mieša okysličená krv s neokysličenou.

U dospelých osôb je úmrtnosť na choroby srdca a ciev vyššia ako na rakovinu, úrazy a infekčné choroby spolu.