Pohyby rastlín

Fyzikálne pohyby link

Tieto pohyby môžu konať aj odumreté časti rastliny a ich podstatou sú fyzikálne zmeny v pletivách. Napr. šišky ihličnanov sú za vlhka zatvorené a za sucha otvorené. Otváranie a zatváranie šišiek označujeme ako hygroskopické pohyby. Pohyb je založený na tom, že bunkové steny na vonkajšej strane šupiny prijímajú viac vody, a teda aj viac napučiavajú ako bunkové steny na vnútornej strane šupiny. Vtedy sa šiška uzavrie. Keď šiška schne vonkajšie časti strácajú vodu rýchlejšie ako vnútorné a šiška sa otvorí.

Iným typom fyzikálnych pohybov sú kohézne pohyby. Týmto spôsobom sú napr. vymršťované výtrusy papradí z výtrusníc. Výtrusnice majú na chrbtovej strane rad buniek zvaný prstenec. Ich vonkajšie steny sú tenkoblanné a vnútorné zhrubnuté. Mechanizmus týchto pohybov spočíva na veľkej kohézii (súdržnosti) molekúl vody vo vnútri bunky. Voda priľne k membráne. Keď sa voda vyparuje (výtrusnica schne), vťahuje stenu bunky dovnútra, najmä na stenčených miestach. Stena sa preliači, až sa prudko roztrhne a vymrští výtrusy.

Vitálne pohyby link

Tieto pohyby konajú živé časti rastlín a u niektorých jednobunkových celé telo.

Lokomočné pohyby link

Lokomočné pohyby - taxie - sú pohyby z miesta na miesto. Takto sa pohybujú napr. červenoočká pomocou bičíkov. Patria sem:

• geotaxie - pohyb vyvolaný zemskou príťažlivosťou
• fototaxie - pohyb vyvolaný svetlom
• termotaxie - pohyb vyvolaný teplom
• chemotaxie - pohyb vyvolaný chemickými podnetmi

Ohybové pohyby link

Ohybové pohyby (ohyby) sú pohyby jednotlivých častí tela. Rozdeľujú sa na:

1. samovoľné pohyby

Samovoľné (autonómne) pohyby vznikajú bez priameho vplyvu vonkajších podnetov len z vnútorných príčin. Sú to napr. rastové pohyby, kedy sa stonka rastúcej rastliny krúti a kýva. Tieto pohyby spôsobujú zmeny obsahu fytohormónov na stranách rastúcej rastliny.

2. reakčné pohyby

Ohyby vyvolané podráždením - reakčné pohyby vznikajú ako odpoveď na nejaké vonkajšie podráždenie. Podľa toho, či podráždenie má nejakú orientáciu alebo nie, rozlišujeme:

1. tropizmy - jednosmerne orientované podráždenie
   • geotropizmus - ohyb vyvolaný pôsobením gravitačnej sily
   • fototropizmus - ohyb vyvolaný svetlom
   • termotropizmus - ohyb vyvolaný teplom
   • chemotropizmus - ohyb vyvolaný chemickým zložením vonkajšieho prostredia
   • hydrotropizmus - ohyb vyvolaný vodou
   • tigmotropizmus - ohyb vyvolaný jednosmerným dotykom s nejakým telesom - napr. popínavé rastliny
2. nastie - podráždenie vyvolávajúce ohyb nemá smer, je všestranové, difúzne, čiže nie je orientované
   • termonastia - ohyb vyvolaný zmenou teploty
   • fotonastia - ohyb vyvolaný zmenou intenzity osvetlenia (stmievanie sa)
   • seizmonastia - ohyb vyvolaný otrasom tela rastliny

Pozitívna a negatívna reakcia link

Na smerovo orientované faktory vyvolávajúce pohyby (taxie, tropizmy) môže rastlina reagovať pozitívne alebo negatívne. Pri nastiách toto neplatí, pretože faktor vyvolávajúci pohyb pôsobí zo všetkých strán. Pri pozitívnej reakcii nastáva pohyb alebo ohyb určitej časti rastlinného tela smerom ku zdroju pohybu, pri negatívnej reakcii nastáva pohyb od zdroja.

Napr.:

• pozitívna fototaxia - pohyb červenoočka za svetlom (aby mohlo fotosyntetizovať)
• pozitívna chemotaxia - pohyb samčej gaméty k samičej gaméte
• pozitívny geotropizmus - rast koreňa v smere gravitačného pôsobenia (do pôdy za zdrojmi živín)
• negatívny geotropizmus - rast stonky dohora za svetlom
• pozitívny fototropizmus - nakláňanie sa tela rastliny (stonky) za svetlom
• negatívny fototropizmus - koreň rastliny osvetlený v nádobe s priehľadným živným roztokom rastie od zdroja svetla
• pozitívny tigmotropizmus - ovíjanie sa úponkov okolo predmetu