Autor: Peter Pančík
Publikované dňa:
Upravené dňa:
Citácia: PANČÍK, Peter. 2025. Biopedia.sk: Príklad č. 7. [cit. 2025-01-25]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/priklady-z-populacnej-genetiky/priklad-7>.
Predpokladajme, že recesívny znak viazaný na chromozóm X je pozorovaný u 2,5% mužov.
- Aké sú genotypové frekvencie v ženskej časti populácie, ak platí H-W zákon?
- Ktoré z pohlaví je viac postihnuté týmto znakom?
- V ktorej časti populácie sa nachádza viac prenášačov?
a) Výpočet genotypových frekvencií link
\( \begin{aligned} p^2(X^AX^A) &= 0{,}975^2 = 0{,}95 \\ 2pq(X^AX^a) &= 2 \times 0{,}975 \times 0{,}025 = 0{,}049 \\ q^2(X^aX^a) &= 0{,}025^2 = 0{,}001 \end{aligned} \)
b) Prevalencia výskytu link
Sledujeme alelu \( X^A \) v hemizygotnom (u mužov) alebo recesívne homozygotnom stave (u žien). \( 0{,}025 > 0{,}001 \) – postihnuté je viac mužské pohlavie.
c) Podiel prenášačov v populácii link
Prenášač je heterozygotný jedinec, u ktorého sa recesívny znak neprejaví, ale je schopný preniesť "chorú" alelu na svojich potomkov, kde sa môže prejaviť ak sa dostane do homozygotného stavu. V prípade mužskej časti populácie stačí na prejav znaku, ktorý je viazaný na chromozóm X, len jedna alela, takže u nich prenášačstvo neexistuje – buď sú chorí alebo úplne zdraví. Naopak v ženskej časti populácie existuje veľa prenášačiek (v našom príklade 4,9% žien).