Násadcoplutvovce (niekde aj mäsitoplutvovce, Sarcopterygii) sú trieda stredne veľkých až veľkých kostnatých rýb. Názov dostali podľa mäsitého násadca na báze párových plutiev. Dnes žije len osem druhov(1): dve latimérie a šesť dvojdyšníkov. Z vyhynutých násadcoplutvovcov, pravdepodobne z podtriedy vejároplutvovcov (Osteolepimorpha), sa vyvinuli všetky štvornohé stavovce.
Krycia sústava
Hrubé kozmoidné šupiny mali vyhynuté vejároplutvovce a prvé dvojdyšníky. Dnešné druhy majú šupiny tenké a u afrických a juhoamerického bahníka sú drobné a zanorené v koži.
Oporná sústava
V kostre ostáva po celý život zachovaná chorda. Stavce majú len stavcové oblúky, telá stavcov sa nevytvárajú.
Pohybová sústava
Na báze prsných a brušných plutiev je mäsitý násadec. Je v ňom predĺžená kostra plutvy, ktorú obaľuje vlastná svalovina. K pásmu sa kostra plutvy pripája jedinou kosťou. Dvojdyšníky nimi podopierajú telo a môžu nimi kráčať po dne. Kosti v nich sa dajú porovnať s kosťami končatín suchozemských stavovcov, ktoré sa z takýchto plutiev vyvinuli.
Dýchacia sústava
Okrem žiaber majú párny alebo nepárny pľúcny vak. Vzniká vychlípením brušnej strany hltana. U dvojdyšníkov slúži na dýchanie atmosférického kyslíka ako jednoduché pľúca, u latimérií zakrpatel. Stenu pľúcneho vaku dvojdyšníkov členia priehradky na komôrky, a tak sa zväčšuje plocha na výmenu plynov. Pľúcne vaky majú aj niektoré lúčoplutvovce, napríklad bichiry.
Vylučovacia sústava
Odpadové látky odstraňujú obličky typu opistonefros. U dvojdyšníkov ústia do spoločného vývodu močopohlavnej a tráviacej sústavy, kloaky.
Nervová sústava
V nervovej sústave dvojdyšníkov je koncový mozog rozdelený na dve hemisféry, podobne ako u obojživelníkov.
Rozmnožovanie a vývin
Rozmnožovanie sa v oboch podtriedach líši. Latimérie majú vnútorné oplodnenie a sú vajcoživorodé (ovoviviparia). Dvojdyšníky majú vonkajšie oplodnenie a sú vajcorodé (oviparia).
Systém násadcoplutvovcov link
Dnes žijúce druhy patria do dvoch podtried, tretia podtrieda zahŕňa len vyhynuté druhy:
Podtrieda: Lalokoplutvovce link
Lalokoplutvovce (Coelacanthimorpha, Actinistia) sú slepá vývojová vetva násadcoplutvovcov prispôsobená životu v mori. Dlho sa poznali len z fosílií a považovali sa za vyhynuté. V decembri 1938 však rybárska loď ulovila živú latimériu pri ústí rieky Chalumna neďaleko mesta East London v Južnej Afrike(2). Rybu získala pre miestne múzeum jeho kustódka Marjorie COURTENAY-LATIMER. Podľa nej a podľa rieky dostal druh meno latiméria podivná (aj latiméria divná, Latimeria chalumnae).
Koncom 90. rokov 20. storočia sa pri indonézskom ostrove Sulawesi našiel druhý druh(2). Od afrických latimérií sa líši sfarbením a DNA. Dostal meno latiméria celebeská (Latimeria menadoensis).
Rad: Célakantotvaré link
Dnešné latimérie patria do radu célakantotvaré (Coelacanthiformes). Žijú pri východnom pobreží Afriky, najmä pri Komorských ostrovoch, a v Indonézii. Cez deň sa zdržiavajú v jaskyniach na strmých podmorských svahoch v hĺbke asi 100–250 m.
Ich pľúcny vak zakrpatel a obklopuje ho orgán vyplnený tukom (tzv. tukové pľúca). Tento orgán rybu nadľahčuje a je homologický s plynovým mechúrom lúčoplutvovcov. Latimérie dýchajú len žiabrami a vnútorné nozdry (choány) nemajú.
Párovými plutvami nekráčajú po dne. Pri plávaní nimi pohybujú striedavo, v rovnakom poradí ako štvornožce končatinami pri chôdzi.
Podtrieda: Dvojdyšníkovce link
Dvojdyšníkovce (Dipnomorpha, Dipnoi) sú malá skupina sladkovodných rýb so šiestimi žijúcimi druhmi(1). Spomedzi dnes žijúcich rýb sú najbližšími príbuznými štvornožcov(4).
Namiesto jednotlivých zubov majú doskovité zubné platničky na podnebí a na dolnej čeľusti. Plutvy im vystužujú priečne členené a rozvetvené lúče, ktoré iné ryby nemajú.
Okrem žiaber dýchajú aj atmosférický kyslík, a preto prežijú vo vodách chudobných na kyslík. Vzduch prehĺtajú ústami a do pľúcnych vakov vedie štrbina na brušnej strane hltana. Vnútorné nozdry (choány) vedú z čuchových jamiek do ústnej dutiny a prúdi nimi voda okolo čuchových buniek.
Okysličená krv z pľúcnych vakov prichádza do srdca pľúcnou žilou. V srdci ju od neokysličenej krvi čiastočne oddeľuje pozdĺžna riasa. Vzniká tak obdoba malého (pľúcneho) krvného obehu suchozemských stavovcov.
Larvy afrických bahníkov a bahníka amerického majú vonkajšie kríčkovité žiabre a podobajú sa na larvy obojživelníkov. Larvy bahníkovca austrálskeho vonkajšie žiabre nemajú.
Dvojdyšníkovce sa tradične delia na dva rady. Niektoré súčasné prehľady radia všetky dvojdyšníky do jediného radu Ceratodontiformes(1).
Rad: Bahníkovcotvaré link
Bahníkovcotvaré (Ceratodontiformes) majú jeden nepárový pľúcny vak. Ich párové plutvy sú široké a tvarom pripomínajú lístok papradia. Od pevnej stredovej osi vybiehajú drobné kostičky na obe strany. Telo kryjú veľké šupiny. Dýchajú hlavne žiabrami a pľúcny vak využívajú, keď vo vode ubudne kyslík. Vyschnutie vody neprežijú.
Bahníkovec austrálsky (syn. bahník austrálsky, Neoceratodus forsteri) žije v pomaly tečúcich riekach juhovýchodného Queenslandu v Austrálii. Dorastá do dĺžky 1,5 m a hmotnosti 40 kg. Označuje sa za živú fosíliu, lebo sa za vyše 100 miliónov rokov takmer nezmenil. Chrbtová, chvostová a análna plutva mu splývajú do jedného lemu okolo zadnej časti tela.
Rad: Bahníkotvaré link
Bahníkotvaré (Lepidosireniformes) žijú v Afrike (štyri druhy rodu Protopterus) a v Južnej Amerike (bahník americký, Lepidosiren paradoxa)(1). Majú dva pľúcne vaky. Ich párové plutvy sú tenké a bičovité, kostru v nich tvorí takmer len stredová os. Šupiny aj žiabre majú silno zredukované. Väčšinu kyslíka prijímajú pľúcnymi vakmi a bez prístupu k hladine sa zadusia.
Africké bahníky prežijú aj úplné vyschnutie vody. Zahrabú sa do bahna a obalia sa slizom, ktorý stvrdne na kokón. V stave strnulosti (estivácia) dýchajú vzduch cez malý otvor vedúci na povrch. Takto prečkajú sucho, v pokusoch prežili až štyri roky.
Bahník východoafrický (syn. bahník etiópsky, Protopterus aethiopicus) žije v jazerách, riekach a močiaroch východnej Afriky. Je najväčší dvojdyšník, dorastá do dĺžky 2 m. Šupiny má drobné a zanorené v koži. Mláďatá majú vonkajšie žiabre, ktoré strácajú, keď dorastú asi do 15 cm.
Bahník západoafrický (syn. bahník africký, Protopterus annectens) žije v riekach a záplavových močiaroch Afriky južne od Sahary, ktoré v suchom období vysychajú. Dorastá do dĺžky asi 1 m.
Odkazy na literatúru
- Fricke, R., et al: Eschmeyer's Catalog of Fishes: Species by Family/Subfamily. (2026). California Academy of Sciences. Stav 18. 11. 2026.
- Anthony, J. D: Crossopterygian fish. (2026). Encyclopaedia Britannica.
- Mock, A: Úvod do porovnávacej morfológie živočíchov. (2019). Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Prírodovedecká fakulta, Košice.
- Meyer, A., et al: Giant lungfish genome elucidates the conquest of land by vertebrates. (2021). Nature. 590. 284–289. DOI: 10.1038/s41586-021-03198-8.